Aj u nás pršalo

Na 650 výročie smrti veľkého talianskeho básnika Danteho vydalo vydavateľstvo TATRAN v r. 1971 reprezentačnú publikáciu DANTEHO TRUBADÚRI . Je v nej uverejnených 12 básní. Autormi úvodného slova a prebásnenia sú Jozef Felix a Viliam Turčány.

Toto je jedna z nich na zamyslenie:

Piere Cardenale

Povesť

Bolo raz mesto, neviem sám

kedy a kde-no, padol tam

raz taký dážď, že navôkol

zblaznel, kto čo len namokol.

Zblazneli všetci, to sa vie;

len jeden ušiel záplave

a bláznovstvu, bo doma spal

až dovtedy, kým dážď sa lial.

Keď vzbudí sa, hneď vezme plášť

a vyjde von, či nieje dážď.

No uzrie svet-svet neznámy!

Stretá sa iba s bláznami:

ten nahý je , ten nemá šiat,

ten chce až k nebu dopľuvať;

ten palicu, ten skalu lapí,

tamten si sukňu driape v zdrapy;

ten strká sa, ten zapára;

ten vidí v sebe cisára

a podpiera si rukou bok

a tamten zas je samý skok;

tí zlorečia, tí hrozia sa;

tým smiech, tým nárek otriasa;

ten nevie sám, čo tára si

a tamten stvára grimasy.

A ten, čo zdravý rozum mal,

prenáramne sa čudoval,

bo múdrych nikde nebolo.

Hoc hľadel, hľadel okolo

a zhľadával v tom zmätku tiel,

nie, múdrej duše nenašiel!

Divil sa im, div uvidiac;

no oni jemu ešte viac!

Veď sa len diviť môžu mu,

že iste zišiel z rozumu,

keď vo všetkom sa od nich líši!

Veď každý z nich sa umom pýši-

a všetci s mysľou rozvážnou

vidia v ňom blázna nad bláznov.

Hrdúsia ho a tnú až strach,

že ledva stojí na nohách;

ten strká ho, ten hrozbou hrmí,

on rád by umknúť z trmy-vrmy,

vstáva, zas padá pod ranou

zapáračov a trhanov.

Hoc stupňujú svoj divý hon,

do domu vkĺzne napokon,

zblatený, s telom bezduchým

a ešte rád, že zdúchol im.

Svetu tá báj sa podobá

a tým, čo v svete pôsobia.

Náš vek je mesto z povesti.

Čo bláznov sa doň pomestí!

Je múdrosť vyššia nad blaho:

Boha mať rád a báť sa ho

i ctiť si jeho riadenia:

Dnes je tá múdrosť stratená.

Dážď na nás padol, ďalej padá

chamtivosť k nám-a s ňou sa vkráda

pýcha a s pýchou vláda zloby,

čo vrhne všetkých do poroby.

A takého, čo Boha zná,

pokladať budú za blázna

a pôsobiť mu iba žiaľ-

lebo ich múdrosť neprijal,

a v božej vidia pomiatnutie.

No, priateľ Boha v každom kúte

rozozná bláznov vo chvíli,

čo múdrosť božiu stratili-

a za blázna ho budú mať,

že múdrosť sveta nemá rád.

.........

Aj u nás už pršalo?

(Vložil Jozef Kollár)