Kostol Sv. Rodiny vo Veči.
(tzv. starý kostol)
O založení osady, neskoršie samostatnej obce Veča, dnes časti mesta Šaľa je k dispozícii aj dostatok písomných materiálov, pôvodne v latinskom jazyku, neskoršie aj v maďarčine a potom v slovenčine.
V malom kostolíku Sv. Rodiny, ktorý je súčasťou Pribinovho námestia a priľahlého cintorína je tiež zaujímavý historický údaj. Je to kamenná tabuľa umiestnená nad dverami, ktoré vedú zo svätyne do sakristie a je vytvorená v latinskom jazyku. Ten bol v tom čase aj úradným jazykom.
Nápis začína takto:
PIO. VII. PON. M. FRANCISCO REGE. HUNGAROR. APLICO,...
Preklad do slovenčiny v r. 1996 vykonal profesor Šalianského gymnázia Anton Rusina. Bol profesorom latinčiny a histórie.
Preklad znie takto:
Táto posvätná budova vznikla za slávneho pontifikátu pápeža Pia VII a Uhorského kráľa Františka. Postavili ju na Božiu slávu v r. 1725 urodzený pán Ján Anton Apon(y,yi) s manželkou Klárou. Vyzdobená bola Karolom Cziglerom a Teréziou Nozdrovický, manželmi z rodu veľkomožného pána Apponyiho a jeho potomkov a sú pre svoje nesmrteľné dielo tu aj pochovaní. Na tom istom mieste sú pochovaní Anna, Mária, Lucia Szadecký. Bola pristavená svätyňa, krypta, sakristie, aj modlitebňa pre urodzeného pána a jeho potomkov. Bol pristavaný chór a nový vchod a východ a všetko k ozdobe božieho domu k nábožnej zbožnosti v duchu pôvodného zámeru.
Pod textom je uvedený dátum M.DCCC.V. V preklade do našich čísloviek je to 1805, vtedy zrejme bola doska vyhotovená.
Je to teda odkaz, že pôvodný malý kostolík bol zväčšený a vyzdobený. Modlitebňa pre urodzeného pána a jeho rodinu uvedená v texte ako oratórium je zrejme priestor nad sakristiou, ktorý je aj primerane vyzdobený.
Mnohé latinské texty, napr. na trenčianskej hradnej skale, ale aj v našom malom kostolíku sú písané v skratkách, napr. v texte uvedené PIO.VII. Pon. M. Skratka PON.M. znamená PONTIFEX MAXIMUS, t.j. najvyšší kňaz, teda v slovenskom ponímaní pápež. V latinskom texte je uvedená aj skratka Aponv. Ide o meno v neskoršej maďarskej transkripcii uvádzané ako Apponyi.
Prekladateľ textu prof. Anton Rusina bol v Šali známou a váženou osobnosťou a je pochovaný na cintoríne v Šali. Muž ktorému na Veči záležalo a o preklad požiadal bol Július Takács, známy ako Gyula báči.
Text uvedený na spomenutom monumente je veľavravný. Hovorí teda aj o tom, komu v tom čase majetky patrili. V texte spomenutá krypta je pod sanktuáriom kostola a vstup do nej je zabetónovaný a viditeľný z vonkajšej časti kostola.
RNDr. Jozef KOLLÁR, D.r.h.c.